Reportáž spod šibenice

V knihe Reportáž spod šibenice opisuje J. Fučík svoj život v gestapáckom väzení v Prahe na Pankráci. Gestapáci vyšetrovali Fučíka a chceli, aby vyzradil politických ľudí, ktorí s nim pracovali. Fučík nezradil nikoho, hoci ho hrozne bili. Bol tam zavretý aj s Mirkom, ktorý mal ísť na súd do Berlína. Gestapáci bili aj Mirka a chceli, aby vyzradil ľudí, ktorí pracovali v politike. Mirko nechcel , aby ho už viac tríznili a preto zradil. Povedal, že tam pracovali manželia Jelínkovci a iní. Július Fučík bol vždy veselý. Bol veselý, aj keď ležal dobitý pod tvrdými fackami a kopancami pri vypočúvaní. Pri vypočúvaní nepovedal nič, i keď vedel, že ho čaká hrozná smrť, ako každého politického väzňa. V knihe reportáž spod šibenice spomína aj na svoju ženu Gustínu, ktorá tiež nevyzradila nič a gestapáci zavreli aj ju. Fučík zomrel ale jeho knihy budú žiť stále.

Julius Fučík (* 23. február 1903 – † 8. september 1943) bol český novinár, politický pracovník, literárny a divadelný kritik a prekladateľ. Od 1940 pracoval v ilegalite; bol členom II. ilegálneho ÚV KSČ. Roku 1942 bol zatknutý. Vo väzení na Pankráci písal zápisky, ktoré vyšli posmrtne pod názvom Reportáž spod šibenice. Odsúdený na smrť a popravený.