Koniec a začiatok

„Clivo v tej prírode božej! I to slnce akoby sa ťažko lúčilo s krajom, ktorý ohrievalo, pokrylo rastlinstvom, naplnilo teplom, obťažilo požehnaním. Na rozlúčku sa posoší, vykúzli dakoľko jasných dní, aby tým väčšmi banovali za ním. Vietor duje, piští a kvíli — príroda plače sťa dieťa pred spaním.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.